Dielo, pri ktorom je architekt zároveň svojím klientom sa nevyhnutne stáva zhmotneným manifestom autorových ideálov, ale aj večnou snímkou jeho aktuálnych schopností.
Návrh vlastného bývania bola nepochybne krásna úloha, ale aj obávaná výzva vytvoriť stavbu, ktorá obstojí v skúške času. Dielo, ktoré s ambíciou primerane spochybniť zaužívané a súčasne nadmieru naplniť potrebné, nebude časom zdrojom viet začínajúcich “keby sme stavali dnes, tak..”.
Príbeh domu sa začal nečakaným objavom pozemku, pri ktorom bolo v momente všetko jasné.
Po nemalom úsilí sa, snáď, podarilo premeniť potenciál na miesto, na splnený hlboký sen, ktorý sme predtým ani celkom nestihli snívať. Romantika vidieka – snopy sena, kozy a kravy pasúce sa na horizontoch za oknami, pokoj a príroda na dosah.
Pôsobivé miesto
Genius loci, ktorý sa dá krájať a neopozerateľné výhľady boli hlavným faktorom návrhu, ktorý sa neusiloval miesto tvoriť, ale len dotvoriť a nepokaziť. Dom vznikol podľa miesta a pre miesto. Okolitú krajinu prijíma ako svoje maliarske plátno, výhľady si osvojuje ako súčasť vnútorného priestoru a neustále meniaci sa “dekor”.
Naturálny prístup k zasadeniu
Dom rešpektuje plynulý priebeh zeleného “koberca” krajiny. Dobrovoľne sa podvoľuje terénu, nie terén násilne sebe. Kontinuita krajiny nie je prerušená „za našim plotom“. Výsledkom je prirodzené začlenenie do krajiny, namiesto vyčlenenia sa z nej. Archetypálna hmota domu je v svahovitom teréne položená na nedobytnom sokli z ubíjanej hliny (CSRE). Zdvihnutá zo zeme na platforme „zo zeme“.
Efektívna dispozícia a interiér
Hľadanie úhľadnej konfigurácie priestoru súčasne s precíznym návrhom interiéru, ktorý je integrálnou súčasťou domu. Všetko má svoje miesto, flexibilita nebola prioritou.
Minimalistický a funkčný dizajn interiéru vstrebal hravosti ako mačaciu preliezku ukrytú v knižnici a aj toaletu skrytú pod schodami, schodiskovú skriňu v detskej izbe, či pracovné miesto v podkroví s priehľadom do obývačky. Cieľom bolo maximálne využitie obostavaného objemu a eliminácia nedefinovaných, bezúčelných plôch.
Priestorová pestrosť
Dom poskytuje niekoľko rôznych charakterov priestoru. Pohráva sa s rozdielnymi svetlými výškami, úrovňami, cieľavedomými orientáciami k výhľadom. Denná zóna je maximálne otvorená nahor a vizuálne rozšírená do exteriéru, keďže celé dve strany priestoru lemuje presklenie. Pohľadom je prepojená aj s pracovňou v podkroví. Detská izba je pre zmenu dvojúrovňová, s galériou nad rodičovskou spálňou. Hygienický blok uprostred pôdorysu sa svetlých výšok a svetla vzdal v prospech ostatných.
Suterén je zámerne tmavý, poskytuje pocit bezpečia, skrytosti v zemi. Následný prechod do dennej časti je o to silnejším zážitkom z výhľadov, umocnený práve kontrastom s predošlým. Z temného zovretia nahor, za svetlom, do šírej krajiny…
Jazyk minimalizmu v službách kontextu
Jasne artikulovaná hmota s vyváženou kompozíciou v súhre s prepracovanými detailmi. Pozdĺžny pôdorys domu a sedlová strecha typického sklonu sú znaky adaptované z vidieckeho kontextu, prešli však filtrom doby. Strohý architektonický výraz je výsledkom hľadania rovnováhy medzi zásahom človeka a prirodzenou krajinou, medzi moderným a tradične vidieckym. Dúfa tiež v nadčasovosť. Kompaktnosť sa vďaka zjednoteniu strechy a fasád stáva jednoliatosťou. Biely archetypálny “domček” na podstavci “zo zeme” ako citlivá socha v krajine.
Pozitívnym dôsledkom kompaktnosti je aj priaznivá tepelnotechnická stránka.
Kvalita a pravdivosť
Nemôžeš mať všetko, vyber si teda čo je podstatné a urob to bez kompromisov.
Dom nemohol byť všetkým, aspoň stret s finančnou realitou nám to pripomínal, no môže byť dobrý v tom, čím je..
Zdržanlivosť vo veľkosti domu prospela kvalite prevedenia, materiálovej bohatosti a pravdivosti. Dom sa vyhýba imitáciám, drevo je drevo, hlina je hlina..
Dobrodružstvom samým o sebe bola vlastnoručne odmakaná realizácia poctivého sokla z ubíjanej hliny (cement stabilized rammed earth)
ÚŽITKOVÁ PLOCHA
146 m2
MIESTO
Hrabkov (Okres Prešov), Slovensko
PROJEKT
2019 – 2021
REALIZÁCIA
2021 – 2025
PRESS